O čom je permakultúra

Existuje veľa problémov, o ktorých sa bude musieť v blízkej budúcnosti rozhodovať na politickej úrovni, a o mnohých sa rozhoduje už dnes. Pokiaľ však občania budú mať pasívny prístup typu: „Oni s tým už aj tak niečo urobiť musia," ťažko budú tieto rozhodnutia zodpovedať ich predstavám a potrebám. Preto sa budeme snažiť v rámci tohto programu o posun v myslení ľudí v zmysle kréda: „Čo s tým môžeme urobiť my sami." Budeme sa snažiť vychádzať z jednej zo základných myšlienok permakultúry - vziať veci do vlastných rúk, urobiť zmeny vo vlastnom živote a nie požadovať od druhých , aby to urobili za nás.

Jadrom permakultúry je základná túžba robiť to, o čom si myslíme, že je správne a stať sa tak aktívnym prvkom pri vytváraní zdravej spoločnosti a nie zostať súčasťou problému. Ide o vytvorenie tvorivého životného štýlu, ekologickej cesty k zaisteniu našich potravín, obydlí, finančných a sociálnych štruktúr, a ďalších základných potrieb. Je založená na spolupráci s prírodou a na starostlivosti o Zem a jej obyvateľov. Zaoberá sa metódami, ktoré ľuďom umožňujú spolupracovať a obnovovať skutočné komunity. Snaží sa nájsť odpoveď, ako zmysluplne a zodpovedne žiť na Zemi bez toho, aby sme ju ničili.

Zobudiť záujem ľudí o hľadanie tvorivých možností ozdravenia svojho života, je jednou zo základných úloh tohto programu. Jednou z nosných úloh je stmeliť ľudí, vybudovať medzi nimi užitočné vzťahy a vytvoriť dobre fungujúci systém miestneho spoločenstva, ktorý pomôže zlepšiť kvalitu života obyvateľov danej komunity.

Základom permakultúry je pracovať s prvkami, ktoré sa už v danom systéme nachádzajú: najskôr zachovať tie, ktoré sú najlepšie, potom vylepšiť funkciu existujúcich systémov a až nakoniec vniesť prvky nové.

Je to prístup, ktorý vyžaduje nízke množstvo energie a má najmenej deštruktívne dôsledky na prírodné i ľudské spoločenstvá. Na dosiahnutie maximálneho účinku stačí uskutočniť minimálne zmeny. Je vhodný v každom meradle. Jeho spôsoby riešenia sa budú líšiť nielen v každej krajine, ale rozdiely budú aj medzi lokalitami v jednom regióne, dokonca medzi záhradami v jednej dedine. Do úvahy sa berú napríklad už jemné rozdiely v potrebách, preferanciách a životných štýloch jednotlivých záhradkárov a ich rodín.

Naopak konvenčný prístup znamená likvidáciu tradičných miestnych zvykov a metód a ich nahradenie jednotnou globálnou kultúrou. Pri aplikácii v poľnohospodárstve sa tomu hovorieva zelená revolúcia a z krátkodobého hľadiska to prinášalo výrazné zvýšenie výnosov. Ale tento prístup je závislý na vysokých vstupoch energie z fosílnych palív, spôsobuje znečisťovanie životného prostredia a pôsobí deštruktívne ako na prirodzené systémy Zeme, tak i na ľudskú spoločnosť. Nie je ho možné udržať dlhodobo.

Permakultúra nie je myšlienka nová. V mnohých častiach sveta žijú ľudia, napr. obyvatelia Keraly v Južnej Indii, alebo Čagovia v Tanzánii, ktorí majú záhrady navrhované podľa vzoru prirodzeného lesa. Stromy, vinič, kríky, byliny i zelenina tam rastú spoločne, rovnako ako v lese. Táto štruktúra, nazývaná v permakultúre vrstvenie, umožňuje omnoho vyššiu produktivitu, ako má bežná zeleninová záhrada alebo ovocný sad, pretože na rovnakej ploche sa pestuje zároveň niekoľko rôznych plodín v úrovniach nad sebou. Takéto záhrady dokážu vyprodukovať pre svojich majiteľov všetky potraviny, väčšinu liekov a textilných vlákien, zároveň aj niektoré plodiny na predaj, a to všetko na relatívne veľmi malej ploche.

Permakultúra sa od tradičných systémov naučila veľa, ale absorbovala aj mnohé nové postupy a myšlienky, či už je to organické poľnohospodárstvo, hlavne typ bez orby, solárne technológie, užitočné architektonické riešenia pre udržateľné ľudské sídla a pod.

Špecifickým príspevkom permakultúry je vytvorenie prvku projektovania ako metódy spoločného, čo najvýhodnejšieho umiestňovania rôznych komponentov a vypracovanie systému, ktorý umožňuje zjednotiť rôzne „zelené" myšlienky do zrozumiteľného celku.