Oficiálne znenie programu

Bratislava, jún 1999
Autori programu: RNDr. Helga Kothajová, Ing. Tamara Reháčková, RNDr. Jana Ružičková, RNDr. Jaromír Šíbl

Predkladatelia programu: Aliancia žien Slovenska, Asociácia priemyslu a ochrany prírody, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, EKOPARK Bratislava, N.F., Ekoprogres, Greenpeace na Slovensku, Liga lesnej múdrosti, Mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, Sloboda zvierat, Slobodná alternatíva, Slovenská environmentálna počítačová sieť, Slovenská riečna sieť, Strom života, Za matku Zem, Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 4 Líščie údolie, Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 8 Miniopterus, Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 17 Sírius.

Program finančne podporili: Regionálne environmentálne centrum pre krajiny strednej a východnej Európy, Sasakawa Peace Foundation

Program materiálne podporili: Mestská časť Devínska Nová Ves, DENOVA, PROFYTO, FLORSAD.

Text neprešiel jazykovou úpravou

Vydalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Bratislava, jún 1999
Použité skratky

APOP - Asociácia priemyslu a ochrany prírody
BC - biocentrum
BROZ - Bratislavské regionálne ochranárske združenie
CO2 - oxid uhličitý
CHA - chránený areál
CHKO - chránená krajinná oblasť
k.ú. - katastrálne územie
MŠ - materská škola
MÚSES - miestny územný systém ekologickej stability
MV SZOPK - Mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny
NPOA - Nadácia pre podporu občianskych aktivít
OSF - Open Society Fund
PR - prírodná rezervácia
REC - Regionálne environmentálne centrum pre krajiny strednej a východnej Európy
RÚSES - regionálny územný systém ekologickej stability
SAŽP - Slovenská agentúra životného prostredia
SR - Slovenská republika
TOM - Turistické oddiely mládeže
TTP - trvalé trávnaté porasty
ÚPD - územnoplánovacia dokumentácia
ÚSES - územný systém ekologickej stability

Úvod
Na území hlavného mesta SR Bratislavy pretrvávajú v súčasnom období viaceré závažné environmentálne problémy. Patrí medzi ne nedostatok plôch kvalitnej vegetácie („zelene") v niektorých mestských častiach, nedobudovaná sieť chránených území, nedobudovaná ekologická sieť (územný systém ekologickej stability) a v neposlednom rade tiež nedostatočný záujem obyvateľov mesta o problémy životného prostredia a neochota podieľať sa na ich riešení. Preto sa rozhodli viaceré mimovládne neziskové organizácie (Aliancia žien Slovenska, Asociácia priemyslu a ochrany prírody, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Greenpeace na Slovensku, Mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, Sloboda zvierat, Slobodná alternatíva, Slovenská environmentálna počítačová sieť, Slovenská riečna sieť, Strom života, Za matku Zem, Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 4 Líščie údolie, Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 8 Miniopterus, Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 17 Sírius) predložiť širokej bratislavskej verejnosti program Zelené pľúca Bratislavy. Predkladaný návrh programu "Zelené pľúca Bratislavy" si nekladie za cieľ vyriešiť všetky problémy životného prostredia, ktoré v Bratislave sú, ale prispieť k riešeniu aspoň niektorých z nich.

Program nadväzuje na doterajšie významné dokumenty a aktivity v oblasti životného prostredia, ochrany prírody a územného plánovania na území mesta. Pri jeho realizácii bude potrebné zapojenie magistrátu, mestských častí, orgánov štátnej správy, odborných organizácií, mimovládnych organizácií, záujmových združení, firiem, škôl a predovšetkým obyvateľov. Realizácia programu predpokladá predovšetkým mobilizáciu a využitie zdrojov dostupných na miestnej úrovni.

Popis programu
Ciele programu
Hlavným cieľom programu je dosiahnuť postupné zlepšenie kvality životného prostredia na území Bratislavy, a to predovšetkým rozsiahlym a systematickým „zazeleňovaním" všetkých disponibilných plôch, najmä v častiach s najviac narušeným životným prostredím a s najnižším podielom vegetácie. S týmto hlavným cieľom sú plne kompatibilné čiastkové ciele:

zvýšenie ekologickej stability dobudovaním ekologickej siete (územného systému ekologickej stability) na území mesta v zmysle schválených dokumentov (Regionálny ÚSES hl. mesta SR Bratislavy, miestne ÚSES-y)
ochrana biodiverzity - zlepšenie podmienok pre zachovanie populácií vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov na území mesta
zlepšenie mezoklímy bratislavského regiónu a zlepšenie mikroklímy v intraviláne (výsadbou drevinnej vegetácie najmä v mladých sídliskách, vertikálnym ozeleňovaním, dobudovaním „zelených plôch" a vybudovaním zelených striech dôjde k zníženiu prašnosti, zvýšeniu vlhkosti vzduchu, zníženiu tepelných amplitúd, čo prispeje k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva)
zlepšenie estetického vzhľadu mesta (mestských častí)
zvýšenie záujmu obyvateľov o problémy životného prostredia a dosiahnutie aktívnej účasti verejnosti pri ich riešení a spolupráca s kompetentnými orgánmi mesta (osobitná pozornosť sa bude venovať najmä deťom a mládeži, ale aj dôchodcom)

Zásady programu

dlhodobosť - program vzhľadom na jeho rozsah a ciele nie je možné realizovať v krátkom časovom období, už v svojej podstate je dlhodobý
komplexnosť - zlepšenie kvality životného prostredia na území Bratislavy je možné len komplexným riešením mnohých čiastkových problémov
systémovosť - zasahujeme do ekosystémov a preto je potrebné venovať pozornosť všetkým prvkom a väzbám v danom systéme ako aj vzťahom medzi systémami navzájom a zabezpečiť, aby sa jednotlivé aktivity nevykonávali chaoticky, ale nadväzovali logicky na seba
zapojenie verejnosti - program bude úspešný, len ak sa doň podarí zapojiť širokú verejnosť (všetky vekové kategórie obyvateľstva) a získa podporu kompetentných orgánov, inštitúcií ako aj sponzorov
etapovitosť - program bude rozdelený na etapy, pretože nie je možné realizovať všetky aktivity v rovnakom časovom období na celom území mesta
územné a tematické členenie - niektoré mestské časti majú svoje špecifické problémy, ktoré je nutné riešiť samostatne a aj spoločné aktivity nemusia vždy prebiehať vo všetkých mestských častiach súbežne a naopak, tematicky rôzne aktivity môžu prebiehať paralelne
otvorenosť - program je otvorený pre ďalšie aktivity a pre zapojenie ďalších subjektov

Štruktúra programu

Program sa skladá z piatich tematických autonómnych podprogramov, ktoré budú realizované mnohými konkrétnymi projektami:

1. podprogram - hodnotná vegetácia v intraviláne (zeleň v meste)
2. podprogram - ekologická sieť Bratislavy
3. podprogram - škôlka na pestovanie autochtónnych drevín
4. podprogram - súťaž pre bratislavské deti a mládež "Nešetri zelenou láskou"
5. podprogram - ekologická poradňa so zeleným telefónom pre obyvateľov Bratislavy.

Hlavné aktivity programu

Aktivita č. 1 - inventarizácia plôch vegetácie v intraviláne - inventarizácia lokalít (plôch) vhodných pre nové výsadby a plôch vhodných pre vertikálne ozeleňovanie (výsadbu popínavých rastlín), spracovanie a realizácia projektov výsadieb pre jednotlivé lokality

Aktivita č. 2 - pasportizácia (registrácia) ekologicky významných segmentov krajiny - vymedzenie kostry ekologickej stability, upresnenie hraníc prvkov RÚSES a identifikácia prvkov miestneho ÚSES (biocentrá, biokoridory, interakčné prvky)

Aktivita č. 3 - spracovanie spoločného generelu miestneho ÚSES pre niektoré mestské časti (napr.: Petržalka, Rusovce a Čunovo - v katastri ktorých sa nachádzajú bratislavské lužné lesy; Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves - v katastri ktorých sa nachádza Devínska Kobyla)

Aktivita č. 4 - spracovanie projektov ÚSES pre vybrané prvky RÚSES Bratislava a ich postupná realizácia

Aktivita č. 5 - výber vhodných lokalít a subjektov na vybudovanie škôlok autochtónnych drevín, spracovanie projektov a ich realizácia

Aktivita č. 6 - propagácia programu Zelené pľúca Bratislavy ako významnej súčasti zvyšovania ekologickej stability, zlepšovania kvality životného prostredia, ochrany biodiverzity, ochrany a obnovy prírodného bohatstva na území mesta a jeho okolia

Aktivita č. 7 - práca s verejnosťou a jej zapájanie do jednotlivých projektov programu

Aktivita č. 8 - príprava súťaže pre deti a jej realizácia

Aktivita č. 9 - získavanie finančných a nefinančných prostriedkov potrebných na realizáciu jednotlivých projektov programu

Aktivita č. 10 - spolupráca so štátnou ochranou prírody, mestskými samosprávami, odbornými organizáciami

Aktivity programu sa budú realizovať postupne so zameraním na jednotlivé mestské časti. Niektoré z aktivít budú spoločné pre viacero mestských častí, prípadne pre celé mesto, iné budú špecifické pre jednotlivé mestské časti. Každý z piatich horeuvedených podprogramov bude mať vlastnú časovú postupnosť.

V minulom roku sa začalo s aktivitami v Devínskej Novej Vsi a v Petržalke, kde sa vytyčovala kostra ekologickej stability, mapovali sa ekologicky významné segmenty, drevinná nelesná vegetácia, robila sa inventarizácia plôch vhodných na výsadbu, realizovala sa výsadba areálu MŠ Milana Marečka 16, pripravili sa propagačné nástenky a ekohry pre deti a sadili sa s nimi stromčeky pri príležitosti Dňa Zeme.
Materiálne, personálne a finančné zabezpečenie programu

Špecifikácia zdrojov, potrebných na realizáciu jednotlivých projektov v rámci programu Zelené pľúca Bratislavy, sa bude robiť priebežne pri spracovaní návrhu na konkrétny projekt, prípadne etapu, v rámci ktorej sa bude realizovať viacero projektov súčasne. Podstatnú časť zdrojov budú tvoriť finančné príspevky sponzorov projektu (podnikateľské subjekty, domáce i zahraničné organizácie a inštitúcie poskytujúce granty environmentálnym projektom - Regionálne environmentálne centrum pre strednú a východnú Európu, Open Society Fund, Global ReLeaf, Ekopolis, Milieukontakt, Nadácia pre podporu občianskych aktivít...) a dobrovoľné príspevky (prevažne nefinančného charakteru) od účastníkov projektu. Realizácia programu predpokladá aj mobilizáciu a využitie zdrojov na miestnej úrovni, ktoré reálne existujú, len sa nedostatočne využívajú najčastejšie v dôsledku slabej spolupráce medzi jednotlivými subjektami (napr. náhradné výsadby).
„Zeleň" v meste (hodnotná vegetácia v intraviláne)

1. podprogram

Územie intravilánu mesta je najviac postihnuté dôsledkami intenzívnej urbanizácie, v dôsledku ktorej dochádza k zmenšovaniu podielu plôch vegetácie („zelene"), čo má za následok zvýšenú prašnosť, hlučnosť, nadmerné prehrievanie a iné zmeny mikroklímy, s čím bezprostredne súvisí aj zdravotný stav obyvateľstva.

Jednou z možností, ako tieto negatívne vplyvy urbanizácie zmierniť, je využívanie schopností vegetácie pozitívne ovplyvňovať svoje okolie. Napríklad 100-ročný buk, ktorého koruna má objem 2700 m3, spracuje za 1 hodinu 2,2 kg CO2 a odovzdá pritom do ovzdušia 1,6 kg kyslíka. To zodpovedá výkonu 2700 kusov päť až desaťročných bukov (Keltský stromový kalendár).

V dnešnej dobe nie je reálne očakávať nejaký enormný nárast plôch určených pre mestskú zeleň (vegetáciu). Preto treba hľadať možnosti, ako zvýšiť účinnosť plôch existujúcej „zelene". Všeobecne sa dá povedať, že čím je vegetácia výškovo diferencovanejšia, tým stúpa jej účinná listová plocha a aj schopnosti zachytávať prach, ťažké kovy a iné škodliviny z ovzdušia, znižovať hladinu hluku a pozitívne ovplyvňovať mikroklímu. V meste potreba človeka po kontakte s prírodou sa stáva intenzívnejšou a preto je dôležité aj psychologické a estetické pôsobenie „zelene".
Tematické projekty podprogramu:

intenzifikácia plôch mestskej zelene
vertikálne ozeleňovanie
zelené strechy

Intenzifikácia plôch mestskej zelene

Tento projekt v zmysle zvyšovania podielu stromovej a krovinnej vegetácie by prebiehal v nadväznosti na platnú územnoplánovaciu dokumentáciu v spolupráci s miestnou samosprávou a štátnou správou predovšetkým na už existujúcich plochách mestskej zelene. Hlavným cieľom je efektívne využitie plôch určených pre vegetáciu („zelených plôch) a tým zlepšenie životného prostredia intravilánu Bratislavy. Pri tomto projekte sa dajú pri dobrej spolupráci využívať v oveľa väčšom rozsahu ako doteraz aj náhradné výsadby a ďalšie kompenzačné opatrenia, ktoré ukladajú orgány štátnej správy a mestskej samosprávy potenciálnym investorom.
Hlavné aktivity:

Inventarizácia plôch vhodných na realizáciu intenzifikačných opatrení, respektíve plôch vhodných na nové výsadby
Vypracovanie projektovej dokumentácie s doporučeným druhovým zložením
Realizácia výsadby a ďalšia údržba (následná starostlivosť )

Vertikálne ozeleňovanie

Ten, kto pozná naše sídliská, vie, že plôch pre klasickú horizontálnu zeleň nie je dostatok. Vhodným riešením na zvyšovanie podielu vegetácie sídliska je vertikálne zazelenenie stien budov popínavými rastlinami.

Spoločným znakom popínavých rastlín je spôsob ich rastu, ktorý je dôsledkom prirodzeného konkurenčného boja o svetlo. Výhonky týchto rastlín rastú v porovnaní s ostatnými rastlinami rýchlejšie, ich stonka však zostáva slabá a nestabilná, preto je nútená hľadať si pre svoj rast oporu. Každý zelený list je plochou, ktorá (na rozdiel od betónu a asfaltu) produkuje v procese fotosyntézy kyslík a vzdušnú vlhkosť. Výhody popínavých rastlín spočívajú v tom, že pre svoj plošný rast vyžadujú v porovnaní so stromami minimum priestoru. V každom meste nájdeme tisíce štvorcových metrov plôch vhodných na vertikálne zazelenenie. Na zvislej stene budovy nebude nikto stavať parkovisko alebo banku, teda táto zeleň nie je v konflikte so zástavbou, práve naopak. Navyše porast popínavých rastlín ponúka budove slúžiacej mu za oporu tieto protislužby: tepelnoizolačnú ochranu, ochranu pred mechanickým poškodením, úsporu energie, ochranu pred vlhkosťou, filtráciu vzduchu, zlepšovanie mikroklímy.

V meste sú vhodnými objektami na vertikálne ozeleňovanie napríklad všetky sídliskové budovy (vrátane kotolní, garáží), ktoré nie sú obkolesené betónovom obrubou širšou ako 50 cm, oceľové konštrukcie, oplotenia každého druhu a podobne. Mimo mesta speňovacie betónové steny vedľa diaľnic a ciest, piliere nadjazdov a železničných mostov, násypy, haldy, skládky. (Podľa metodickej príručky SZOPK: Ležovič J., 1995: Zazeleňovanie vertikálnych plôch).

Výsadba sa bude vykonávať vždy so súhlasom majiteľa alebo správcu objektu a pozemku. Do spolupráce na tomto projekte je vhodné zapojiť školy všetkých stupňov, záujmové združenia, miestnu samosprávu, štátnu správu, odborné organizácie, dobrovoľníkov.
Hlavné aktivity:

Inventarizácia plôch vhodných na vertikálne ozeleňovanie
Pestovanie sadeníc popínavých rastlín
Vypracovanie projektovej dokumentácie s doporučeným druhovým zložením
Výsadba sadeníc popínavých rastlín a starostlivosť o ne

Zelené strechy

Výsadba rastlín na strechách verejných a obytných budov, garáží a pod. si postupne získava pozornosť a potenciálny záujem aj v mestách na Slovensku. Nedostatok „zelenej clony" v bezprostrednom životnom prostredí podnecuje fantáziu a tvorivosť niektorých ľudí aj týmto smerom. Zelené strechy môžu byť vítaným prvkom oživenia najmä niektorých menej atraktívnych lokalít, prípadne môžu byť realizované na miestach, kde chýbajú plochy na klasickú výsadbu, alebo kde sa pri stavbe nedá úbytok zelene pod stavbou riešiť novou výsadbou.
Hlavné aktivity:

Zistenie záujmu obyvateľov a majiteľov o projekty zelených striech
Odborná pomoc pri vypracovaní projektov zelených striech
Zistenie potenciálnych technických problémov a možností ich riešenia
Zabezpečenie vhodného sadbového materiálu
Realizácia konkrétnych projektov

Inventarizáciu plôch zelene v intraviláne a inventarizáciu lokalít (plôch) vhodných na nové výsadby a plôch vhodných na vertikálne ozeleňovanie (výsadbu popínavých rastlín) je možné robiť súčasne. Zistí sa vhodnosť najmä z hľadiska ÚSES a ÚPD, stanovištných nárokov drevín (rastlín) a pod. Výber lokalít sa uskutoční tak, aby sa prednostne riešili projekty na lokalitách vo vlastníctve (užívaní) štátu resp. mestských častí.

Zabezpečenie vhodného sadbového materiálu (sadeníc, semien) sa bude riešiť nákupom za získané finančné prostriedky od sponzorov, darom od pestovateľských subjektov, ale aj svojpomocne - zber semien autochtónnych drevín budú vykonávať dobrovoľní ochrancovia prírody, žiaci a študenti, pestovanie sadeníc sa bude uskutočňovať na vhodných školských pozemkoch, ktoré poskytnú školy zapojené do programu (napr. sadenice popínavých rastlín), prípadne na pozemkoch, ktoré sú v užívaní ostatných účastníkov programu (mestské časti, mestské lesy, družstvá a pod.). Počíta sa aj s vybudovaním škôlok pre autochtónne dreviny (viď. 3. podprogram), sadenice ktorých v ponuke predajcov chýbajú.

Realizácia výsadieb na vybraných lokalitách a starostlivosť o vysadené dreviny, resp. popínavé rastliny bude takisto riešená čiastočne svojpomocne formou patronátov rôznych subjektov ako napr. dobrovoľných organizácií ochrany prírody, záujmových združení (turistické oddiely mládeže (TOM), skauti...), škôl, klubov dôchodcov a pod. nad jednotlivými plochami zelene.

V minulom roku v jeseni sa podarilo BROZ v rámci tohto programu pod hlavičkou projektu Zapojenie verejnosti do programu Zelené pľúca Bratislavy (finančne ho podporilo REC, nefinančne PROFYTO, DENOVA a Mestská časť Devínska Nová Ves) vysadiť materskú školu Milana Marečka 16 v Devínskej Novej Vsi. Na jar tohto roku aktivisti z mimovládnej organizácie Za Matku Zem v spolupráci s BROZ a firmou FLORSAD vysádzali pri príležitosti Dňa Zeme stromčeky v materských školách Devínskej Novej Vsi spolu s deťmi. V jeseni plánuje APOP výsadbu hradného vrchu popínavými rastlinami (brečtan).
Ekologická sieť Bratislavy

2. podprogram

Bratislava má veľmi rozmanité prírodné podmienky, s ktorými súvisí bohatá druhová diverzita fauny a flóry. V kvetene Bratislavy prevládajú teplomilné nížinné prvky, na malokarpatských lokalitách sú zastúpené podhorské, zriedkavejšie horské druhy, na Devínskej Kobyle sa vyskytujú druhy panónske. Na základe literárnych údajov a súčasného floristického výskumu sa uvádza pre územie Bratislavy cca 1300 taxónov vyšších rastlín na druhovej a poddruhovej úrovni a cca 100 z kultúr splaňujúcich rastlín. Zo spomínaného počtu 1300 druhov figuruje v Zozname vyhynutých, nezvestných, endemických, ohrozených a vzácnych druhov vyšších rastlín flóry Bratislavy (Feráková a kol.: Ohrozená flóra Bratislavy) 569 taxónov zaradených do červeného zoznamu, čo predstavuje 43,73%. Neohrozená zložka fytogenofondu predstavuje 56,27%. Na území Bratislavy sa nachádzajú druhy, ktoré tu majú jedinú lokalitu výskytu na Slovensku ako napr. kozinec drsný (Astragalus asper), rešetliak skalný pravý (Rhamnus saxatilis subsp. saxatilis), ihlica nízka (Ononis pusilla), konringia rakúska (Conringia austriaca). Nachádzajú sa tu aj ďalšie veľmi zriedkavé taxóny ako napr. hmyzovník pavúkovitý pravý (Ophrys sphegodes subsp. sphegodes), palina rakúska (Artemisia austriaca), pokrut jesenný (Spiranthes spiralis), vstavač ploštičný pravý (Orchis coriophora subsp. coriophora). Uvedené druhy sa nachádzajú na lokalitách, ktoré majú doposiaľ zachované vhodné ekologické podmienky. Nájdeme ich predovšetkým v Malých Karpatoch, na Devínskej Kobyle a v dunajských lužných lesoch. Na tieto lokality sú viazané aj mnohé vzácne druhy živočíchov ako napr. bobor (Castor fiber), sova obyčajná (Strix aluco), užovka stromová (Elaphe longissima), rosnička zelená (Hyla arborea), modlivka zelená (Mantis religiosa). Prirodzené spoločenstvá rastlín a živočíchov sú však nútené sústavne ustupovať intenzívnemu rozvoju mesta. Cieľom ekologických sietí je stlmiť postupujúci proces fragmentácie zachovaním existujúcich prírodných prvkov a ich vzájomným prepojením biokoridormi, prípadne doplnením chýbajúcich centier biologickej rozmanitosti (biocentier). Pre Bratislavu bol vypracovaný v r. 1994 regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES), ktorý plošne vymedzil nadregionálne a regionálne významné biocentrá a biokoridory. Súčasťou RÚSES bol aj návrh opatrení na zlepšenie existujúcej siete prírodných prvkov, z ktorých navrhujeme v prvej etape riešiť tieto konkrétne lokality:
Biocentrá:

(v zátvorkách sú uvedené čísla biocentier podľa RÚSES Bratislava a katastrálne územie, na ktorom sa dané biocentrum nachádza)
1. Nadregionálne biocentrum Bratislavské luhy

(BC č. 22, k.ú.: Petržalka, Ružinov, Podunajské Biskupice, Jarovce, Rusovce, Čunovo, Kalinkovo) - komplex zachovalých lužných lesov na oboch brehoch Dunaja pod Bratislavou, časť medzinárodne významnej mokrade a CHKO "Dunajské luhy" - plocha tohto biocentra vrátane územia mimo Bratislavy bola trvale zmenšená o cca 5000 ha lesných porastov v dôsledku výstavby vodného diela Gabčíkovo. Súčasná plocha biocentra a vysoký stupeň jeho narušenia neposkytuje priaznivé podmienky na trvalé prežitie viacerých druhov, ktoré sa tu v minulosti vyskytovali (napr. jeleň, bobor, vydra, jazvec, orliak morský,..).

Zabezpečenie územnej ochrany pre jadrá biocentra ich vyhlásením za maloplošné chránené územia (PR, CHA), prípadne rozšírením už existujúcich, v súčasnosti pripravuje SAŽP Bratislava (Starý les, Kopáč, Bajdel, Topoľové, Gajc, Panský diel, Ostrovné lúčky, Rusovské ostrovy, Čuňovský les, ...)

Na zabezpečenie plnej funkčnosti tohto nadregionálneho biocentra je však potrebné vypracovať a postupne realizovať projekt jeho revitalizácie a rozšírenia približne o chýbajúcu plochu 5000 ha (veľkosť plochy je aj s územiami mimo Bratislavy) na úkor ornej pôdy (zalesnenie). Rozšírenie biocentra na území Bratislavy navrhujeme v prvej etape v troch lokalitách:

v priestore Topoľové hony - Poľovnícky les - Starý les
Petržalka - časť inundácie medzi Prístavným mostom a ramenom Zuzana, oproti dostihovej dráhe
Horný rusovecký ostrov a okolie ČOV

2. Regionálne biocentrum Pečenský les

(BC č. 34, k.ú.: Petržalka)
(lužné lesy)

Nutnosť revitalizácie lesných porastov a realizácie prepojenia s okolitými biocentrami. Nedoporučujeme urbanizáciu územia medzi Viedenskou cestou a Pečenským ramenom.
3. Regionálne biocentrum Bažantnica

(BC č. 35, k.ú.: Jarovce)
(lesné spoločenstvá)

Biocentrum je v súčasnosti izolované od najbližších podobných lokalít rozsiahlymi plochami ornej pôdy. Je potrebné jeho prepojenie s okolitými biocentrami v rámci navrhovaného provinciálneho biokoridoru č. XIV ako aj zamedzenie urbanizácie jeho bezprostredného okolia. V tesnej blízkosti prebieha nová diaľnica. Bude potrebné zabezpečiť jej bezbariérové križovanie s navrhovaným regionálnym biokoridorom č. XXVII.
4. Regionálne biocentrum Sad Janka Kráľa (návrh)

(BC č. 37, k.ú.: Petržalka)
(fragmenty lesných spoločenstiev, park)

Potrebná je komplexná revitalizácia lokality (vytvorenie biocentra) zameraná na doplnenie stanovištne pôvodných druhov drevín vo fragmentoch lesných spoločenstiev v okolí parku a na pravom brehu Dunaja a vytvorenie ekologických podmienok pre cieľové skupiny organizmov (drobné cicavce, vtáky, bezstavovce...) pri zachovaní historického charakteru parku. Je potrebné hľadať možnosť prepojenia tejto plochy s Chorvátskym ramenom.
5. Regionálne biocentrum Soví les (návrh)

(BC č. 38, k.ú.: Petržalka)
(Fragmenty lesných a mokraďových spoločenstiev)

Potrebná je komplexná revitalizácia lokality (vytvorenie biocentra) zameraná na vytvorenie ekologických podmienok pre cieľové skupiny organizmov (drobné cicavce, vtáky, bezstavovce...).
6. Regionálne biocentrum Draždiak (návrh)

(BC č.39, k.ú.: Petržalka)
(vodné a lesné spoločenstvá)

Potrebná je komplexná revitalizácia lokality (vytvorenie biocentra) zameraná na zlepšenie ekologických podmienok pre cieľové skupiny organizmov ( charakteristické spoločenstvá lužných lesov) a rozšírenie biocentra výsadbou drevín tvrdého luhu na okolitých nezalesnených plochách. Prípadné športové využitie je potrebné orientovať najmä na juhozápadný okraj Veľkého Draždiaka. Na osobitnú ochranu sa navrhuje lokalita severne od Malého Draždiaka.
7. Regionálne biocentrum Rusovce (návrh)

(BC č. 40, k.ú.: Rusovce)
(výskyt dropa veľkého)

Potrebné je zachovanie súčasného stavu biocentra resp. optimalizácia spôsobu hospodárenia vzhľadom k ekologickým nárokom dropa, ktorý je v súčasnosti na celom území Slovenska kriticky ohrozeným druhom a hrozí mu bezprostredné vyhynutie.

Nevyhnutné je tiež urýchlené zabezpečenie legislatívnej ochrany biocentra a jeho rešpektovanie pri ďalších hospodárskych aktivitách v území. Ide najmä o zmiernenie negatívneho dopadu novej diaľnice vybudovanej cez toto územie, v súlade so stanoviskom SAŽP Bratislava, odboru Ochrany prírody.
8. Regionálne biocentrum Chorvátske rameno - juh

(BC č.41, k.ú.: Petržalka)
(fragmenty vodných a mokraďových spoločenstiev)

Potrebná je komplexná revitalizácia lokality (vytvorenie biocentra) zameraná na vytvorenie brehových spoločenstiev (výsadba stromov) a optimalizáciu podmienok pre cieľové skupiny organizmov (drobné cicavce, vtáky, bezstavovce...). Nutné je tiež zosúladenie funkcie biocentra s rekreačnou resp. poznávacou funkciou. Uvažuje sa s osobitnou ochranou priestoru medzi prečerpávacou stanicou a Dolnozemskou cestou. SAŽP podala návrh na vyhlásenie za chránený areál.

Toto biocentrum ako aj biocentrum Chorvátske rameno - sever navrhujeme riešiť ako jeden projekt spolu s regionálnym biokoridorom č. XXIII - Chorvátske rameno v zmysle spracovanej štúdie Hydromedie: Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena.
9. Regionálne biocentrum Chorvátske rameno - sever

(BC č. 42, k.ú.: Petržalka)
(fragmenty vodných a mokraďových spoločenstiev)

Potrebná je komplexná revitalizácia lokality (vytvorenie biocentra) zameraná na vytvorenie ekologických podmienok pre cieľové skupiny organizmov (obojživelníky, vtáky, bezstavovce...). Napriek tomu, že vytvorenie biocentra v tejto navrhovanej polohe sa javí značne problematické (centrálna časť zastavaného územia, kolízia s trasovaním dopravného systému...), je minimálne nutné rezervovať možnosť funkčného prepojenia Chorvátskeho ramena so Sadom Janka Kráľa cez tento priestor.

Toto biocentrum ako aj biocentrum Chorvátske rameno - juh navrhujeme riešiť ako jeden projekt spolu s regionálnym biokoridorom č. XXIII - Chorvátske rameno v zmysle spracovanej štúdie Hydromedie: Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena.
10. Regionálne biocentrum Prievoz - Vrakuňa

(BC č. 23, k.ú.: Vrakuňa, Ružinov)
(fragmenty lužných lesov, mokrade).

Je potrebné rozšírenie a revitalizácia biocentra.
11. Regionálne biocentrum Kamenáče (návrh)

(BC č. 4, k.ú.: Devínska Nová Ves, Lamač, Záhorská Bystrica)

Navrhujeme vytvorenie nového biocentra v priestore sútoku prítokov Starej mláky - významnej lokality z hľadiska migrácie obojživelníkov a ďalších vlhkomilných druhov. Nutná je revitalizácia potokov, výsadba pôvodnej drevinnej vegetácie. Jedným z prvých krokov by malo byť vypracovanie komplexnej štúdie revitalizácie celého povodia toku Mláka.
Biokoridory:
1. Provinciálny biokoridor č. XIII. - Dunaj

(vodné a mokraďové spoločenstvá, lužné lesy)

V oblasti Bratislavy je dvakrát prerušený : v priestore zdrže Hrušov a v priestore samotného intravilánu mesta. Je potrebné obnoviť jeho funkčnosť rozšírením nadregionálneho biocentra Bratislavské luhy a vytvorením nového "obchvatu" okolo Bratislavy z JZ strany (nový provinciálny biokoridor).
2. Provinciálny biokoridor č. XIV. - Rajka - Čunovo - Rusovce - Jarovce - Bažantnica - Pečenský les

(návrh)

Novonavrhovaný provinciálny biokoridor zásadného významu pre migráciu najmä veľkých druhov stavovcov (jeleň, diviak, srnec, jazvec, mačka divá, líška, kuna, ...), ktorý je potrebné vytvoriť za účelom prepojenia prerušeného dunajského biokoridoru. Trasa biokoridoru sa križuje s trasou diaľnice, preto bude potrebné zabezpečiť jej bezbariérové križovanie. Nutná bude tiež revitalizácia pôvodných lesných spoločenstiev (výsadba) v celom priestore biokoridoru, t.j. v páse o šírke cca 800 - 1000 m.
3. Nadregionálny biokoridor č. XV. - Malý Dunaj

(vodné a brehové spoločenstvá)

V súčasnosti je jeho funkčnosť silne narušená reguláciou toku na území mesta, likvidáciou brehových porastov a sústavným znečisťovaním. Nutná je revitalizácia celého narušeného úseku.

Je potrebné riešiť tiež osobitne prepojenie nadregionálnych biokoridorov Malý Dunaj a Dunaj vo Vlčom hrdle.
4. Nadregionálny biokoridor č. XXI. - Topoľové hony - Rovinka - Malý Dunaj

Nutná je revitalizácia územia (výsadba pôvodnej drevinnej vegetácie resp. prevod ornej pôdy na trvalé trávnaté porasty).
5. Nadregionálny biokoridor č.XXII. - Bratislavské Luhy - Neziderské Jazero

Medzinárodne významná migračná trasa najmä pre vodné vtáctvo. V trase biokoridoru je potrebné eliminovať negatívny účinok antropických bariér, najmä tzv. "stĺpov smrti" - diaľkové vedenia vysokého napätia, na ktorých každoročne počas migrácií hynú veľké množstvá ohrozených druhov vtákov.
6. Regionálny biokoridor č. XXIII. - Chorvátske rameno

(vodné a vlhkomilné spoločenstvá)

Nutná je celková revitalizácia biokoridoru, najmä eliminácia zdrojov znečistenia a zvýšenie diverzity biotopov, najmä obnova brehových porastov a zabezpečenia trvalej vodnej hladiny počas celého roka. Nutné je tiež zabezpečiť funkčné prepojenie s provinciálnym biokoridorom Dunaj.

Pri následnom vypracovaní projektu revitalizácie Chorvátskeho ramena je treba dôsledne dbať na zdôraznenie ekologickej funkcie biokoridoru a na pôvodnú drevinnú skladbu v návrhoch na výsadbu. Tento biokoridor navrhujeme riešiť ako jeden projekt spolu s regionálnymi biocentrami Chorvátske rameno - sever a Chorvátske rameno - juh v zmysle štúdie Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena, ktorú spracovala Hydromedia.
7. Regionálny biokoridor č.XXIV. Kopáč - Rovinka (návrh)

Biokoridor bude slúžiť hlavne pre migráciu suchozemských stavovcov. Nutná je revitalizácia územia (výsadba pôvodnej drevinnej vegetácie resp. prevod ornej pôdy na trvalé trávnaté porasty) v celej trase navrhovaného biokoridoru.
8. Regionálny biokoridor č. XXV. Malý Dunaj - Lieskovec (návrh)

Nutná je revitalizácia územia (výsadba pôvodnej drevinnej vegetácie resp. prevod ornej pôdy na TTP). Možnosť spojiť funkciu biokoridoru s funkciou ochranného zeleného pásu okolo Slovnaftu.
Hlavné aktivity:

pasportizácia (registrácia) ekologicky významných segmentov krajiny - vymedzenie kostry ekologickej stability, upresnenie hraníc prvkov RÚSES a identifikácia prvkov miestneho ÚSES (biocentrá, biokoridory, interakčné prvky)
spracovanie spoločného generelu miestneho ÚSES pre niektoré mestské časti (napr.: Petržalka, Rusovce a Čunovo - v katastri ktorých sa nachádzajú bratislavské lužné lesy; Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves - v katastri ktorých sa nachádza Devínska Kobyla)
spracovanie projektov ÚSES pre vybrané prvky RÚSES Bratislava
zabezpečenie vhodného sadbového materiálu
postupná realizácia projektov

Každej realizácii revitalizácie biocentra alebo biokoridoru musí predchádzať etapa projektovej dokumentácie a získanie súhlasov vlastníkov a užívateľov na zmenu využitia resp. odkúpenie pozemkov, výsadbu drevín. Prednostne budú riešené projekty na lokalitách vo vlastníctve (užívaní) štátu (mestských častí).

V minulom roku sa mapovala kostra ekologickej stability Petržalky, mestskej časti s najvyššou koncentráciou obyvateľstva a súčasne s vážne narušeným životným i prírodným prostredím.
Škôlka na pestovanie autochtónnych drevín

3. podprogram

Problematika tvorby prvkov ekologickej siete (ÚSES) - biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov - nastoľuje aj potrebu používania autochtónneho rastlinného materiálu pri výsadbách. Za autochtónne dreviny považujeme u nás pôvodne rastúce druhy drevín, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam stanovišťa. Uprednostnenie pôvodných druhov drevín pri výsadbách je základným predpokladom obnovy prirodzených spoločenstiev ostatných rastlín a živočíchov, ktoré sú na ne viazané (tvoria spolu jeden ekosystém).

Okrasné škôlkárstvo v súčasnosti neprodukuje dostatok sadeníc vhodných druhov drevín, ktoré by bolo možné použiť či už pri tvorbe jednotlivých prvkov ÚSES alebo pri iných výsadbách, kde je potrebné používať pôvodné domáce druhy. Zameriava sa väčšinou na okrasné druhy drevín, pričom pôvodnosť nie je vôbec rozhodujúca, ale prioritné sú úplne iné kritéria. Dochádza tak k situácii, keď niektoré druhy autochtónnych drevín vôbec nie sú k dispozícii (napr. Quercus cerris, Q. pubescens, Q. daleschampii...). Navyše treba pripomenúť, že aj autochtónnosť mnohých ponúkaných druhov je diskutabilná, pretože sa často dovážajú z iných krajín (Maďarsko, Holandsko...). S podobnými problémami sa stretávame aj v lesníckom škôlkárstve, kde hlavným cieľom je dopestovanie sadeníc druhov, ktoré poskytnú kvalitnú drevnú hmotu v čo najkratšom čase. Preto sú často uprednostňované nepôvodné druhy. Ak aj výber niektorých druhov vyhovuje z hľadiska pôvodnosti, narážame na ďalší problém - nízky vek ponúkaných sadeníc, čo značne obmedzuje možnosti ich použitia. Pri výsadbách v intravilánoch, alebo aj v extravilánoch na atakovaných lokalitách sú nepoužiteľné, pretože sú doslova zašľapané.

Z uvedených dôvodov je potrebné zriadiť škôlky pre autochtónne dreviny, ktorých úlohou je vypestovať vhodné sadenice drevín, použiteľné pri realizácii prvkov ekologickej siete. V Bratislave sa striedajú 2 veľké fytogeografické oblasti - Panónska a Karpatská, z ktorých každá je charakteristická inými druhmi drevín. Z tohto dôvodu sú potrebné minimálne 2 lokality na pestovanie stanovištne vhodného materiálu.
Hlavné aktivity:

Výber lokalít vhodných na zriadenie škôlok v spolupráci s príslušnými lesnými závodmi resp. s Mestskými lesmi a s družstvami
Materiálne a kádrové zabezpečenie prevádzky škôlok v spolupráci s kompetentnými orgánmi mesta a mestských častí
Zber semien a plodov autochtónnych drevín v spolupráci so školami, záujmovými organizáciami

Jednou z plôch, na ktorých by sa dalo začať pokusne pestovať vhodné sadenice, by mohla byť lokalita EKOPARKu Bratislava, N.F. Je potrebné pre tento zámer pripraviť konkrétny projekt.
Súťaž pre bratislavské deti a mládež "Nešetri zelenou láskou"

4. podprogram

Zapojenie detí a mládeže do programu Zelené pľúca Bratislavy je dôležité nielen z hľadiska vlastnej realizácie programu, ale aj z hľadiska ich výchovy ku kladnému vzťahu k životnému prostrediu a to tak v globálnom ako aj v lokálnom chápaní. Dôležité je pripraviť environmentálne programy pre školy a záujmové združenia detí, pre každý projekt vymyslieť vhodnú formu súťaže a získať záujem nielen detí, ale aj pedagógov, ktorí by boli ochotní skupiny súťažiacich detí viesť.
Zásady podprogamu:

súťaž by prebiehala v piatich vekových kategóriach zodpovedajúcich kategóriam: materské školy, prvý stupeň základných škôl, druhý stupeň základných škôl, stredné školy a vysoké školy
súťažiacimi kolektívmi by boli okrem kolektívov tried aj kolektívy krúžkov (napr. EKOIUVENTY), záujmových združení (skauti, TOM, Strom života a pod.).
súťaž bude prebiehať počas školského roka a na konci každého roka bude vyhodnotená a víťazné kolektívy odmenené
zameranie súťaže bude na poznanie prírodného a životného prostredia Bratislavy a na podnietenie účastníkov k jej aktívnej ochrane a k vytváraniu zdravého životného prostredia vo svojom okolí
súťaž bude koncipovaná tak, aby mohli vyhrať všetky deti, ktoré sa aktívne zúčastnia a bol tak stimulovaný ich daľší záujem
súťaž sa bude každoročne obmieňať
témy súťaží budú korešpondovať s práve prebiehajúcimi projektami jednotlivých podprogramov (napr. v rámci projektu intenzifikácia plôch mestskej zelene (1. podprogram) by sa mohla vyhlásiť súťaž o najkrajší školský dvor)

Hlavné aktivity:

podchytenie záujmu detí, mládeže a pedagógov vhodnou propagáciou
zostavenie súťažných komisií
zostavenie pravidiel súťaže a jej vyhlásenie (tlač, rozhlas, televízia, učiteľské noviny, vývesky, plagáty apod.)
zabezpečenie cien pre víťazov
vyhodnotenie súťaže
spolupráca a odborná pomoc detským kolektívom pri realizácii konkrétnych projektov

V tomto roku sme vyhlásili 1. ročník súťaže pod názvom Zdravé mesto. Tematicky súťaž súvisela s projektom Zapojenie verejnosti do programu Zelené pľúca Bratislavy. Úlohou súťažiacich bolo nakresliť logo pre detskú súťaž, ktorá sa bude každoročne uskutočňovať v rámci programu Zelené pľúca Bratislavy a vymyslieť nový názov súťaže. (Vekové kategórie: 1.: do 7 rokov, 2.:8-11 rokov, 3.:12-15 rokov.) Úlohou pre staršiu mládež (do 18 rokov) bolo vypracovať návrh na tému a náplň súťaže Zdravé mesto na školský rok 1999/2000. Vyhodnotenie súťaže sa uskutočnilo 24.5.1999 o 10,00 hod. v priestoroch Asociácie priemyslu a ochrany prírody na Klobučníckej č.7 a odovzdanie cien víťazom 9.6.1999 o 15,00 na tom istom mieste. Odmenených bolo 22 detí. Víťazné návrhy budú použité pri propagácii programu Zelené pľúca Bratislavy. Detská súťaž bude niesť názov Nešetri zelenou láskou.
NAVRHOVANÉ TÉMY BUDÚCICH SÚŤAŽÍ (príklady):

Súťaž o najkrajší školský dvor - tematicky súvisí s projektom Intenzifikácia plôch mestskej zelene v rámci 1. podprogramu „Zeleň" v meste. Cieľom je pomôcť dobudovať (vybudovať) hodnotnú vegetáciu v areáloch škôl.

Hlavné aktivity:

zmapovanie stavu vegetácie v areáloch materských škôl, základných škôl, stredných škôl
vypracovanie projektov výsadby a dosadby pre jednotlivé školské areály
zabezpečenie vhodného sadbového materiálu
realizácia projektov výsadby
starostlivosť o vysadenú vegetáciu

Súťaž o najkrajší zelený múr (plot) - tematicky súvisí s projektom Vertikálne ozeleňovanie v rámci 1. podprogramu „Zeleň" v meste.
Hlavné aktivity:

pestovanie sadeníc popínavých rastlín
výsadba sadeníc popínavých rastlín a starostlivosť o ne

Školská „lesná škôlka" - tematicky súvisí s 3. podprogramom Škôlka na pestovanie autochtónnych drevín. Cieľom je dopestovať vhodné sadenice drevín na výsadby školských areálov. Na vhodných školských pozemkoch je možné pestovať aj sadenice popínavých rastlín, ktoré by sa využili pri ozeleňovaní vertikálnych plôch v intraviláne - v meste a na sídliskách.

Plné vrece žaluďov - tematicky súvisí s 3. podprogramom Škôlka na pestovanie autochtónnych drevín. Duby patria v súčasnosti medzi najohrozenejšie dreviny nielen na území Bratislavy, ale aj v iných oblastiach Európy. V Bratislave dnes rastie niekoľko druhov dubov vrátane najohrozenejšieho duba balkánskeho.
Hlavné aktivity:

Vytypovanie vhodných semenných stromov odborníkmi
Zorganizovanie zberu a jeho uskutočnenie kolektívmi žiakov a študentov

Ekologická (environmentálna ) poradňa so zeleným telefónom pre obyvateľov Bratislavy

5. podprogram

Dôsledky zhoršujúceho sa životného prostredia prebúdzajú postupne ľudí z letargie a podnecujú ich záujem o riešenie problémov, ktoré na nich bezprostredne doliehajú. V mnohých mestách susedných krajín dnes už úspešne fungujú ekologické poradne, ktoré sú prínosom pre obyvateľov aj mesto.

Hoci sa vo všeobecnosti veľa vie o ochrane životného protredia, tieto poznatky sa vždy nedostávajú do každodenného života tak, ako by sa mohli. Túto medzeru medzi teoretickými vedomosťami a praxou je potrebné preklenúť. Táto myšlienka viedla už v polovici osemdesiatych rokov ku profilácii novej profesie. Začali vznikať viaceré formy ekologického poradenstva v Európe. Realizácia hlavnej myšlienky, ba až hesla „urobiť rozhodujúci krok od vedomostí ku každodennej činnosti" sa rozvíja v rôznych štátoch Európy ako Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Švajčiarsko, Španielsko, Holandsko, Veľká Británia, Švédsko, Luxembursko. Celkovo môžeme charakterizovať ekologické poradne ako subjekty nezávislé od politických strán, ktoré majú pôsobiť ako mediátor medzi štátnou správou, samosprávou, hospodárskou sférou, obyvateľmi a verejnými inštitúciami.

Ekologickí poradcovia väčšinou pracujú v kolektívoch, kde je rozdelená zodpovednosť za určité oblasti ako napr.: triedenie a recyklácia odpadov, šetrenie energiou, hospodárenie s pitnou vodou, záhradkárenie a kompostovanie, šetrné poľnohospodárstvo, doprava, ekologické bývanie, ochrana životného prostredia v domácnosti, výsadba a údržba vegetácie, environmentálna výchova detí, spolupráca s občanmi, ekologická kancelária a pod. Zameranie ekoporadne a okruhy činností bývajú rôzne aj v závislosti od miestnych problémov a pomerov.

Cieľom ekologickej poradne v Bratislave by mala byť systematická spolupráca s občanmi, štátnou správou, samosprávami, odbornými organizáciami a firmami pracujúcimi v oblasti ochrany životného protredia pri riešení environmentálnych problémov vznikajúcich v každodennom živote, poradenstvo, osveta, environmentálna výchova.

Aktivity tohto programu je možné rozbehnúť len po zabezpečení nevyhnutných materiálnych a finančných zdrojov dlhodobého charakteru a je možné rozdeliť ich na dva nosné okruhy:

zriadenie osobitnej telefónnej linky vybavenej podľa vzoru Zelených telefónov v iných mestách tak, aby bolo možné odpovedať na otázky obyvateľov, týkajúce sa životného prostredia
založenie kancelárie ekologickej poradne pre obyvateľov Bratislavy a okolia, ktorú môžu občania osobne navštíviť.

Mestskému výboru SZOPK sa podarilo v tomto roku zaviesť Zelenú linku, na ktorej sa zachytávajú otázky a podnety občanov. Jej telefónne číslo je 54 41 32 91.
Záver

Zelené pľúca Bratislavy sú programom, ktorý má riešiť pálčivé problémy životného prostredia mesta a ľudí, ktorí v ňom žijú. Nádej na úspech bude mať len vtedy, ak sa doň zapoja všetci. Zapojte sa aj Vy!

Za finančnú podporu programu Zelené pľúca Bratislavy ďakujeme Regionálnemu environmentálnemu centru pre krajiny strednej a východnej Európy a Sasakawa Peace Foundation.

Literatúra

Feráková V. a kol., 1994: Ohrozená flóra Bratislavy, APOP, PRÍRODA, Bratislava

Gemeran D. a kol., 1997: Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena, Hydromedia, Bratislava

Ležovič J., 1995: Zazeleňovanie vertikálnych plôch, SZOPK Spišská Nová Ves

Kminiak M. a kol., 1993: Biogeografická rajonizácia územia hl. mesta SR Bratislavy, KKE, UK Bratislava

Kothajová H., Reháčková T., Ružičková J., Šíbl J., 1998: Zelené pľúca Bratislavy, iniciačný návrh, BROZ, Bratislava, interný materiál

Králik J. a kol., 1994: Bratislavský regionálny územný systém ekologickej stability, SAŽP, Bratislava

Vescoli M., 1997: Keltský stromový kalendár, VOLVOX GLOBATOR